15. tematický celok: lyrická poézia – voľný verš
Pochopiť, Pochopiť, precítiť a esteticky zažiť voľný verš básne môže iba ten čitateľ, ktorý s istotou chápe a esteticky prežíva rytmickú zviazanosť klasického verša – časomerného, sylabického a sylabicko-tonického. Preto sme sa rytmickej stránke metricky pravidelného verša venovali s veľkou dôslednosťou. Bola to vlastne nevyhnutná príprava na rozumové, pocitové a citové pochopenie rytmiky novodobej poézie.
Najskôr si ale pripomenieme jeden dôležitý poznatok: v umení nič nemožno chápať doslovne a „predpisovo“. Rytmicky pravidelný sylabicko-tonický verš nebýva absolútne metricky pravidelný, básnici ho často porušujú, ak chcú zachrániť pôvab obrazov a myšlienok, a naopak – voľný verš je stále rytmicky organizovaný text (je to báseň, nie próza), „voľný“ je len v porovnaní s dôsledným sylabicko-tonickým veršom. Miera voľnosti voľného verša, ako hneď uvidíte, môže byť rozmanitá, ako si to básnik, prípadne celá básnická škola, trúfne: od veršov, v ktorých sa výrazne uplatňuje rým a rôzne dlhé verše sú metricky presne organizované v stopách (stratil sa teda iba prvok sylabizmu/izosylabizmu), až po básne, kde sa prízvuková pravidelnosť celkom stratila, absentuje rým a pod.
Najprv si prakticky oživte to, čo už viete o sylabicko-tonickej prozódii. Prečítajte si známe slovenské príslovie Žiadne jablko nepadá ďaleko od stromu. V tejto podobe ide o prozaický text. Upravte ho však priestorovo do dvoch riadkov, poprehadzovaním slov využite zvukový jav, ktorý je tu prítomný zrejme náhodne, nahraďte prvé slovo metricky vhodnejším výrazom – a máte rytmicky zreteľne organizovaný text – strofu básne. To nemôžete nedokázať!
Báseň Karola Strmeňa Čas vygúlenej tekvice a rajčín môžeme označiť ako báseň s čiastočne uvoľnenou rytmikou. Analyzujte text básne a určte, ktoré prvky sylabicko-tonického veršovania autor zachoval a na ktoré rezignoval.
Karol Strmeň: Čas vygúlenej tekvice a rajčín
Čas vygúlenej tekvice a rajčín,
povedzte, kto väčšie požehnanie pozná?
Čas psieho hrozna.
Na slnku ležiac, ako Turek fajčím,
Dajte mi, dajte, o čo toľko drančím.
Koruna chvíľ je plná sĺz a rosná.
Úľavu zo sna.
Čas letiaci, (ach, nepovedzte, nad čím,
nad nehou lások, ktoré pohynú?)
líha si v trpkom.
Vy majte si len chýrnu hostinu,
čo z vyškerených kukuričných kláskov
smrť chystá. My už, zavrátení láskou,
stojíme chrbtom.
Rozhodnite vy sami: Možno báseň v predchádzajúcej úlohe považovať za sonet? Svoje „za a proti“ oprite vždy o nejaký argument.
Rytmicky voľný verš veľmi často (ale nie vždy) doprevádza aj uvoľnenosť syntaxe básnického vyjadrenia. Vlastne práve táto sloboda vyjadrenia bola prvotnou príčinou, ktorá básnikov tzv. moderny na prelome 19. a 20. storočia podnietila k odvahe zhodiť zo seba bremeno metrickej pravidelnosti.
Preskúmajte text Strmeňovej básne a zodpovedzte tieto otázky:
a) Na ktorú predchádzajúcu vetu sa viažu slová „nepovedzte nad čím“?
b) Nájdite myšlienku, na ktorú nadväzuje elidovaná veta Úľavu zo sna. (Elipsa = výpustka; slovo alebo vetný segment, ktorý je vynechaný, ale čitateľ ho dokáže pochopiť z kontextu.)
Uvoľnenosť rytmu a uvoľnenosť vetnej syntaxe ešte nevyčerpávajú všetko, čo do poézie doniesol voľný verš. Z tohto základu u mnohých básnikov moderny a avantgardy 20. storočia vyrastá aj veľká sémantická (obsahová) voľnosť a mnohoznačnosť. Básnik, ktorý si organizuje verš podľa „vlastných pravidiel“ na základe svojho subjektívneho pociťovania, si aj svoje myšlienkové posolstvo neraz organizuje veľmi svojským spôsobom. Vyzýva tak čitateľov, aby hrali túto jazykovú hru s ním a nebáli sa čítať jeho básnické myšlienky podľa seba, neraz skôr intuitívne (podvedome), odhadom, než presne podľa pravidiel gramatiky a štylistiky.
Pripravte si v skupinách výklad zmyslu Strmeňovej básne z úlohy č. 2. Demonštrujte najskôr bez diskusie stanovisko každej skupiny (prípadne aj názor jednotlivca), aby lepšie vynikli odlišnosti v interpretácii.
Až potom urobte diskusiu, klaďte si navzájom otázky, podávajte doplňujúce vysvetlenia, argumentujte a polemizujte.
Nezabudnite: báseň, ktorú autor podáva ako sémanticky (významovo) otvorený, zámerne neurčitý text, principiálne umožňuje aj odlišnosti vo výklade. To síce nevylučuje aj možnosť výslovnej chyby v chápaní textu, ale nezhody a odlišné výklady sú do takéhoto textu zakomponované na základe autorského zámeru. Metóda umenia je metóda „ozvláštňovania“ vecí a metóda znáročnenia formy zväčšujúcej ťažkosti a dĺžku vnímania, pretože proces vnímania je v umení sám o sebe cieľom a musí byť predlžovaný (Viktor Šklovskij: Theorie prózy, 1948).
Pomenujte básnické obrazy (trópy) čas psieho hrozna a vyškerené kukuričné klásky.
V texte je aj pôvabná metafora Čas letiaci... líha si v trpkom. Pokúste sa vysvetliť svoje chápanie tohto trópu v kontexte celej básne.
Teraz urobíme prvý pokus o praktickú syntézu, zhrnutie toto, čo ste z doterajšieho vyučovania pochopili o voľnom verši. Pomocníkom vám bude básnik Emil B. Lukáč. Ten vo dvoch svojich knižných publikáciách uverejnil ten istý text – raz ako uvoľnenú báseň, teda vo veršoch, raz ako prózu. Prečítajte si prozaickú podobu a pokúste sa z nej podľa vlastného úsudku zrekonštruovať báseň. Výsledok si porovnajte s autorizovanou veršovou podobou na str. 46.
Prípadné rozdiely medzi vašimi návrhmi a autorizovaným textom vás nemusia mrzieť; skúste však úsudkom zistiť, z čoho vyplynuli.
Požiare, povodne, kataklizmy, otrasy prešli, pominuli, a ty sa usmievaš v pohŕdavej kráse. Pozdravujeme ťa, ty čaro prírody.
Začiatky voľného verša v slo-venskej poézii sú späté s me-nom I. Krasku. U neho sa ver-šový pôdorys (a tým aj rytmic-ký impulz) v rámci básne ešte nemení od veršov k veršu, hoci rozpad pravidelnej sylabicko-tonickej básne, charakterizovaný narušením princípu rovnoslabičnosti a jednotného u-sporiadania prízvučných a ne-prízvučných slabík veršov, je tu evidentný.
(Ján Zambor: Voľne o voľnom verši v slovenskej poézii, 1987)
Zapamätajte si
Maximálne rytmické, slabičné a syntaktické uvoľnenie verša presadili v slovenskej literatúre surrealisti (nadrealisti).
Karol Strmeň (1921 – 1994)
Študoval na viacerých fakultách, okrem iného aj teologickej. Od r. 1945 v emigrácii, na konci života učil na univerzite v Clevelande.
Na Slovensku vydal jedinú zbierku básní Testament (1944), neskôr vyšli ďalšie (napr. Strieborná legenda, 1950). Vytvoril množstvo prekladov zo svetovej literatúry, vrátane Danteho.
Mikuláš Galanda:
Básnik (1938)
Toto uvoľnenie obrazu a verša malo byť... výrazom slobody a imaginatívnej hravosti fantázie.
(František Miko: Lyrika a problémy jej výskumu, 1986)
Náročné, ale dôležité
V básnickom diele dochádza... k stretaniu dvoch kooperujúcich systémov – systému poézie a systému jazyka. Jazyk ako sústava v istom období stabilizovaných pravidiel, modelov a javov je systém otvorený, schopný začleňovať do svojho organizmu nové javy: nové slová, nové syntaktické štruktúry.
(Dušan Slobodník: Voľný verš v súčasnej slovenskej poézii, 1987)
Literatúra v emigrácii
Likvidácia Slovenského štátu a nastolenie totalitného režimu v Československej republike vyhnali zo Slovenska aj veľký počet kultúrnych, umeleckých a vedeckých pracovníkov. O-dišli mnohí spisovatelia, ako napr. J. Cíger-Hronský, A. Žarnov, R. Dilong, vedci a publicisti ako S. Mečiar, H. Bartek, M. Ďurica, F. Hrušovský. K. Čulen atď. Roztratili sa po celej zemeguli, od Austrálie cez Argentínu až po USA a Kanadu.
Experimenty s únosnosťou
Iným typom grafického uvoľnenia tradičnej veršovej štruk-túry je prepis v podstate viazanej združene rýmovanej básne M. Válka do prozaickej podoby: Blata po kolená. Leje sa. Spadli na nich otvorené nebesá. Opustený havran, letíš sem? Kde je pevná pôda, kde je zem?
Text prozaickým prepisom nič nestráca, lebo aj tak sa zreteľne člení na rytmizované úseky oddelené od seba výraznou syntaktickou pauzou a rýmom.
Výklad
Emil Boleslav Lukáč (1900 - 1979), vyštudoval filozofickú i teologickú
fakultu, ale povolaniu evanjelického kňaza sa venoval málo, viac sa uplatnil ako stredoškolský profesor. Za prvej ČSR a počas Slovenského štátu bol poslancom parlamentu. Po skončení druhej svetovej vojny bol odsunutý do úzadia a jeho dielo vyradené z knižníc. Do literatúry sa vrátil až po roku 1965.
Veľkú pozornosť vzbudili jeho prvé zbierky Dunaj a Seina (1923), O láske neláskavej (1928) a ...
slovencina